Keďže som sa v nedávnej minulosti opakovane stretla s niektorými kožnými ochoreniami u potkanov a hlavne u morčiat, a bola som tak nútená sa naučiť tieto choroby liečiť, resp. im predchádzať, tak by som sa rada s vami podelila o moje skúsenosti, a prispela tak možno k zdraviu aj vášho zvieratka v prípade, že by ste sa stretli s podobnými problémami.
Nedá mi úvodom nenapísať, aby ste sa kožných ochorení zbytočne nezľakli a nespanikárili (ako som prvýkrát spanikárila ja), pretože sa nejedná o nič hrozné ani podradné, ale jedná sa o problém, ktorý sa u potkanov, alebo aj iných hlodavcov, rieši pomerne často, hlavne pri jedincoch pochádzajúcich z určitých podmienok.
Kožných chorôb existuje mnoho. Ja som sa rozhodla vypichnúť tie najčastejšie, s ktorými som mala sama do činenia, a pre čo najjednoduchšie pochopenie pre nás laikov, ich nasledovne rozdeliť:
1.) Kožné choroby spôsobené parazitmi viditeľnými voľným okom
Do tejto skupiny by som zaradila všetky malé parazity, ktoré parazitujú na povrchu tela zvieratiek v ich srsti, resp. na ich koži. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce patria všenky, vši, rôzne roztoče a prípadne sa môžu vyskytnúť aj kliešte alebo blchy, ale tie sú skôr výnimkou. Aby ich potkaník chytil, musel by prísť do styku buď s nejakým iným nakazeným jedincom, alebo by musel byť chovaný v nie najvhodnejších vonkajších podmienkach, kde by mali k nemu prístup napr. nejaké voľne žijúce zvieratá, ktoré by mohli byť prenášačmi. Najčastejšie sa teda môžeme stretnúť s vyššie spomenutými všenkami a roztočmi, ktoré sú viditeľné voľným okom alebo aj pod mikroskopom. Ich výskyt môžeme spozorovať hlavne u potkanov so svetlou srsťou ako malé podlhovastejšie "čiaročky" na ich chlpoch, resp. na koži, a tiež podľa toho, že sa potkany viac škriabu, a môžu mať matnejšiu a menej lesklú srsť ako predtým. Všenky môže chytiť potkan napríklad od iného potkana, môžeme si ho s nimi priniesť napríklad z chovproduktu, kde je pohromade viacero potkanov z rôznych zdrojov a žiadna zdravotná kontrola, výnimočne ich môže dostať aj z hoblín či z inej podstielky.
Všenky, roztoče a im podobné parazity môžeme ľahko odstrániť použitím prípravku Arpalit Neo, odporúčam vo forme spreja alebo mechanického rozprašovača. Zvieratko nastriekame, aby bola jeho srsť celá jemne vlhká, a necháme uschnúť bez oplachovania. Po týždni zopakujeme, a potom po ďalšom týždni ešte raz. Môžeme použiť aj prostriedok Diffusil (vo forme spreja), Bio Kill (vo forme spreja) alebo Orthosan (vo forme šampónu). Vždy treba zopakovať aspoň 3 x v týždňových intervaloch. Z vlastnej skúsenosti, aj zo skúsenosti iných chovateľov, viem, že sprej či iný prostriedok nestačí aplikovať iba jeden krát.
Keby sme našli potkaníkovi v srsti kliešťa, môžeme ho manuálne vybrať, a ak by sme mali podozrenie, že sa niekde v jeho kožúšku môžu nachádzať ďalšie, môžeme ho nastriekať sprejom Bio Kill alebo Frontline. Dávkovanie vždy podľa návodu. V prípade prípravku Frontline aplikujeme iba raz a s mierou.
Prípravkom, ktorým ošetríme potkaníka, vystriekame aj jeho obydlie a miesta, kde sa pohybuje, aby sme zbavili aj jeho okolie prípadných parazitov.
2.) Kožné choroby spôsobené parazitmi neviditeľnými voľným okom
Medzi najčastejšie patrí jednoznačne svrab, s ktorým sa stretávajú chovatelia potkanov dosť často. Príznaky svrabu sú v počiatočnom štádiu škriabanie sa, niekedy tvorba lupín, príp. určitý nepokoj potkana vyvolaný svrbením a následným škriabaním. V tomto štádiu je svrab veľmi dobre a úspešne liečiteľný. V ďalšom štádiu, ktoré je tiež ešte veľmi dobre liečiteľné, sa začínajú zvieratku tvoriť na koži (v srsti) malé chrastičky, z ktorých škriabania vznikajú malé krvavé ranky, a zvieratku začína najprv rednúť, a neskôr vypadávať miestami srsť. Tu už treba určite neodkladne konať a urýchlene navštíviť veterinára, alebo pokiaľ vieme svrab už liečiť sami, tak je najvyšší čas na zahájenie liečby ! Prvé a druhé štádium idú často "ruka v ruke". Ďalšie štádium pokračuje tak, že zviera má na tele veľa chrást a krvavých rán, vypadanú srsť a holé celé plochy bez srsti, ktoré si ustavične škriabe, čím môže dochádzať k druhotným infekčným zápalom kože. Zvieratko je nešťastné a veľmi trpí, lebo ho svrbí celé telíčko a nevie si nijako pomôcť. Dobrý majiteľ, resp. človek, ktorý má rozum, nenechá svrab nikdy dospieť až do tohto tretieho štádia.
Pokiaľ sa svrab včas podchytí, tak nie je problém ho vyliečiť. Pokiaľ si nie ste istý, že sa jedná určite o svrab, tak treba so svojim zvieratkom navštíviť veterinárneho lekára, ktorý ho môže diagnostikovať buď tak, že odoberie zvieratku vzorku kože, srsti a krvi, a na mieste ju vyšetrí pod mikroskopom (nie vždy sa však podarí svrabovca takto odhaliť, pretože nie vždy sa odoberie vzorka práve z toho miesta, kde sa parazit momentálne nachádza), alebo môže už len na základe svojich predchádzajúcich skúseností jednoznačne určiť, že sa jedná o svrab. Keď sa vám stane, že sa vo vašom chove po čase vyskytne svrab znova, tak sa stanete v jeho diagnostikovaní zbehlí už aj vy, a nebudete potrebovať na jeho určenie návštevu veterinára, akurát si už len zájdete k nemu alebo do lekárne s veterinárnymi liečivami kúpiť vhodné prípravky.
Svrab môže potkaník chytiť od iného potkana, napríklad na krytí, na výstave, alebo ak sme ho kúpili v chovprodukte, kde bolo veľa zvierat z rôznych zdrojov, môže ho chytiť z hoblín, ak neboli skladované v hygienických podmienkach (napr. ak by boli vo vonkajšej šope, kde by po nich mohli behať divé myši alebo potkany), a tiež ho môže mať už dlhšie v sebe, pričom mu môže prepuknúť až po nejakom čase, kedy parazit čaká na vhodnú chvíľu, akou je napríklad oslabenie imunitného systému v dôsledku málo pestrej stravy, stresu a podobne.
Potkaní svrab nezvykne byť prenosný na ľudí, ale je dobré dodržiavať pre istotu určité hygienické opatrenia, hlavne čo sa týka nenakazenia sa ďalších zvierat. Ak máme potkaníkov viac, je potrebné postihnutého jedinca čím skôr oddeliť od ostatných do samostatného príbytku, pričom po manipulácií s ním si budeme umývať ruky teplou vodou a mydlom (ideálne dezinfekčným) a tiež by bolo dobré, keby sme si na manipuláciu so zvieratkom postihnutým svrabom vyčlenili zvláštne oblečenie, aby sme na svojom odeve nepreniesli parazita na ďalšie zvieratá, s ktorými budeme manipulovať.
Na liečenie svrabu sa používajú hlavne tieto tri možnosti:
a) Liečivo/účinná látka ivermectin - je možné kúpiť si u veterinárneho lekára injekciu s liekom Ivomec (novšie Galmektin) a raz za týždeň po troch opakovaniach (v prípade pokročilého štádia až štyroch) ho zvieratku buď dať pichnúť u neho, alebo mu ju pichnúť sami doma (ideálne je, keď vám veterinár aspoň raz ukáže, ako sa má injekcia správne pichať, a ak si budete trúfať a nebudete chcieť zvieratko stresovať cestou, tak ďalšie razy mu ho už môžete pichnúť sami - pichá sa pod kožu). Jedna injekcia Ivomecu stojí asi 2 EUR. Pri počiatočnom štádiu svrabu je možné Ivomec aplikovať aj zvonka, prostredníctvom nakvapkania niekoľkých kvapiek na holú kožu za a na uši zvieratka. Odtiaľ sa liečivo vstrebe cez kožu do tela. Táto možnosť je šetrnejšia, ale pri vyššom štádiu nebýva veľmi účinná.
Ivomec je účinný (a radikálny), ale nesmie sa pichať gravidným a dojčiacim matkám a veľmi malým mláďatkám. Preto ak je vaše zvieratko ešte veľmi mladučké, je to gravidná samička alebo dojčiaca matka, prípadne ak máte čo i len podozrenie na možnú graviditu, tak budete musieť zvieratko liečiť niektorou z ďalších možností.
b) Liečivo/účinná látka selemectin - na jeho báze je založený napr. prípravok Stronghold; pre aplikáciu na potkany sa používa jeho forma určená pre šteňatá a mačatá. Je to pipetka, ktorej nie celý obsah (zo dve-tri kvapky podľa veľkosti zvieraťa) sa nakvapká za lopatky potkana tak, že treba rozhrnúť srsť, aby sa tekutina dostala až na kožu, cez ktorú sa liek vstrebe do krvného obehu. Stačí ho nakvapkať jeden raz, mal by zabrať. Potkan sa však nesmie niekoľko dní po aplikácií kúpať, resp. sa namočiť. Výhoda je taká, že sa môže kvapkať aj na gravidné a laktujúce samičky alebo na mláďatká. Nevýhodou je vyššia cena, cca 15 EUR za pipetku. Ak je svrab vo väčšom rozsahu, tak sa aplikácia Strongholdu môže zopakovať tak po dvoch týždňoch.
c) Neostomosan - liek vo forme kúpeľa, ktorý si treba nariediť doma. Predáva sa v 5 ml ampulkách z hnedého skla. 5 ml sa riedi s 2 l vody, ale nie je potrebné ho riediť všetok naraz, pretože na jeden kúpeľ by ho bolo priveľa. Keďže sa rozriedený prípravok nesmie skladovať, tak je rozumné si z ampulky odkvapkať napr. do lavórika či inej vhodnej nádoby napr. 1/4 na 1/2 litra vlažnej vody, zvieratko v tom celé namočiť, pričom budeme postupovať tak, že si roztok budeme naberať do dlane a vylievať ho opatrne na potkaníka, kým nebude celý mokrý. Treba namočiť aj hlavičku, potrieť roztokom aj ušká a všetku srsť na tele (nesmie sa dostať do očí, do nosa a nesmie sa piť) a nechať 10-15 minút pôsobiť. Neoplachuje sa ! Po cca 10-15 minútach treba zvieratko vysušiť napr. uterákom, prípadne ho aj mierne vyfénovať (napr. ak by bolo v miestnosti chladnejšie). Po 7-10 dňoch zopakujeme kúpeľ s následným osušením ešte 2 x. Na celú procedúru (3 opakovania) vystačí jedna, max. dve spomínané 5 ml ampulky. Načatú ampulku treba skladovať v chladničke, inak by liek stratil účinnosť. Cenovo stojí 1 ampulka okolo 2 EUR. Môžu sa v ňom kúpať aj gravidné a laktujúce samičky a mláďatká.
Pri liečbe svrabu akýmkoľvek z vyššie uvedených spôsobov je nutné po každom raze aplikácie vyčistiť aj celú klietku vrátane zariadenia a výmeny podstielky, pretože svrabovec, resp. jeho vajíčka, sa môžu nachádzať kdekoľvek, hlavne v mäkkších častiach, ako je podstielka, látkové hamaky, domčeky a pod. Pri umývaní klietky a jej zariadenia je potrebné nechať roztok Neostomosanu (alebo Sava či Domestosu) 15 minút pôsobiť, a potom dobre opláchnuť a vysušiť.
3.) Kožné choroby spôsobené plesňami
Patria medzi tie nepríjemnejšie, pretože ich liečba je niekedy zdĺhavá, a hlavne niektoré druhy plesní sú zoonózne, t. j. prenosné na človeka, takže určité hygienické opatrenia ako umývanie si rúk po každej manipulácií s postihnutým zvieratkom, vyčlenenie si zvláštneho odevu na manipuláciu s ním, nedotýkanie sa častí svojho tela kontaminovanými rukami a pod., sú na mieste. Netreba robiť zbytočnú paniku ani sa prehnane obávať nakazenia, poznám mnoho chovateľov, u ktorých zvieratiek sa pleseň vyskytla, a nikto z nich sa nenakazil, takže buďme opatrní a dbajme na vyššie uvedené opatrenia, no nebuďme zbytočne hysterickí.
Sú známe mnohé druhy plesní, ktorých názvy sú pre nás laikov ťažko zapamätateľné a rozlíšiteľné, takže budem písať o plesniach na potkanoch všeobecne, medzi ich liečením nie je veľký rozdiel, avšak líšia sa tým, aké liečivo na ne zaberá.
Pleseň sa prejavuje tvorbou holých miest na určitých častiach tela a tvorbou malých šupiniek, obyčajne bielych alebo bledožltých, prípadne bledučko sivých, ktoré môžu, ale aj nemusia byť svrbivé. Na miestach, kde nie je srsť (napr. uši, nos), sa pleseň prejavuje iba bielym (alebo iným) šupinkovitým povlakom a niektoré miesta (napríklad spomínané uši) môžu pri napadnutí plesňami i zmeniť tvar, napríklad zhrubnúť alebo sa mierne skrútiť. Pleseň sa u hlodavcov často vyskytuje na tvári (očné viečka, nos, uši), na bokoch tela alebo aj na spodku tela, napríklad v oblasti triesel.
Pozn.: U potkanov som sa s plesňou za dvadsať rokov chovu stretla zatiaľ iba jedenkrát, u morčiat som sa svojho času s ňou stretávala žiaľ dosť pravidelne. Morčatá sú na plesne náchylné určite viac ako potkany, ale keďže spóry plesní sú ľahko prenosné zo zvieraťa na zviera, tak nie je vylúčené, že môže pleseň dostať aj potkan.
Keď máme podozrenie na pleseň, je rozumné navštíviť veterinárneho lekára, a požiadať ho o odobratie vzorky kože a srsti z postihnutého miesta, ktorú odošle do špecializovaného laboratória do Štátneho veterinárneho ústavu, kde vzorku podrobia rôznym testom (mikrobiológia, bakterológia, kultivácia) a cca do dvoch týždňov budú známe kompletné výsledky, ktoré ukážu, o aký druh plesne sa jedná, či je prenosný na človeka, a aké lieky by na ňu mohli zabrať. Mnohé veterinárne pracoviská disponujú aj špeciálnou lampou, pod ktorou plesne svietia na zeleno, takže je možné ich umiestnenie na tele zvieratka presne lokalizovať.
Všeobecne sa na liečbu plesní u hlodavcov používajú liečivá buď vo forme kúpeľa, masti alebo emulzie (existujú aj tablety a injekcie, ale tie sa používajú menej). Niektoré sú určené pre zvieratá, iné pre ľudí. Obyčajne sa začína s tými, ktoré sú určené pre zvieratá (napr. kúpeľ v roztoku Imaverolu), a keď nenastane želané zlepšenie, prechádza sa na prípravky určené pre ľudí.
Medzi najčastejšie používané patria tieto:
-
Tekutina Imaverol - riedi sa s vlažnou vodou v pomere 1:50. Zvieratko sa v tomto roztoku celé okúpe (postup kúpania obdobný ako pri Neostomosane - viď vyššie) a nechá sa uschnúť - neoplachuje sa ! Opakujeme každé štyri dni po štyrikrát. Dostať kúpiť u veterinára, prípadne v lekárni s veterinárnymi liečivami, zväčša len na predpis. Ja osobne ho odporúčam, mám s ním najlepšie skúsenosti pri liečbe plesní u morčiat, potkana, mačiek aj útulkového psa. Je vyrobený primárne pre hospodárske zvieratá, zaberá veľmi dobre aj na drobné domáce zvieratá.
-
Šampón Nizoral alebo tabletky Nizoral, šampón Medivet - dostať kúpiť v lekárni, použitie podľa návodu, voľno predajné.
-
Masť (roztok) Lamisil 1 x - veľmi účinná mastička, voľne predajná v lekárni. Plesňou postihnuté miesta stačí natrieť iba 1 x. Príznaky plesne budú miznúť postupne, asi do dvoch-troch týždňov bude po nich. Vhodná lokálne na menšie plochy na tele.
-
Masť Canesten, masť Imazol, masť Mykoseptin - dostať kúpiť voľne v lekárni. Postihnuté miesta natierať nimi 2 x denne (ráno a večer) tenkou vrstvou. Mastičky sú vhodné najmä na neosrstené miest zvieracieho tela. Natierame po dobu 2-3 týždňov.
-
Emulzia Panalog - dostať kúpiť u veterinára alebo na predpis v lekárni s veterinárnymi liečivami. Postihnuté miesta natierame 2 x denne (ráno a večer) asi 2 týždne.
-
Prášok Hypermangán - trošku prášku (na špic noža) sa nasype do vlažnej vody, zafarbí ju na fialovo. Dostať kúpiť voľne v lekárni. Je vhodný na dezinfekciu otvorených rán, ktoré môžu vzniknúť škriabaním sa.
Na úplné vymiznutie príznakov plesne treba počítať s dobou cca 3-8 týždňov. To, ktoré z vyššie uvedených liečiv bude vhodné použiť, závisí od druhu plesne, od jej rozsahu aj od toho, na akej časti tela sa nachádza.
Niekedy sa môže pleseň po určitom čase vrátiť, obyčajne vtedy, keď je oslabený imunitný systém zvieratka, napríklad pri väčšom strese (zmena domova, pobyt na výstave, dlhší transport), výrazná zmena jedálnička alebo pri nejakom inom probléme.
Aj pri boji s plesňami platí to isté, čo pri boji so svrabom, a síce, že musíme starostlivo vydezinfikovať všetky predmety aj zvierací príbytok, s ktorými prišlo postihnuté zvieratko do styku. Vždy ich po dobe pôsobenia dobre opláchneme a necháme vysušiť. Taktiež platí, že choré zvieratko oddelíme od zdravých do samostatného obydlia.
4.) Kožné choroby v dôsledku hormonálnych a iných vnútorných zmien
Tu by som skôr než o kožných chorobách hovorila o kožných problémoch, ktoré môžu nastať u hlodavcov napríklad v závislosti od veku, výživy, životného cyklu a podobne.
Napríklad staršie či staré jedince môžu začať viac pĺznuť, gravidným a dojčiacim samičkám môže niekedy vypadať srsť na bruchu (zatiaľ pozorované iba u morčiat), u starších potkanov sa môže vyskytovať zvýšená tvorba kožného mazu a pod. Toto sú zmeny, do ktorých nemusíme nijako zasahovať, zvyčajne sú buď doživotné (napr. pĺznutie či mastnejšia koža starých zvierat), alebo sa po určitom čase dajú dokopy samé (napr. samičke znova zarastie vypĺznuté brucho srsťou, keď odstaví mláďatá, prípadne ešte aj pred tým).
V takýchto prípadoch nie je však na škodu poradiť sa pre istotu s veterinárnom lekárom.
Miroslava Vicenová
(r. 2009, revidované r. 2022)