Chsmoonstarr

Neskúšala som to, ale čítala som, že potkaní moč svieti pod fialovým svetlom UV lampy na zeleno.

Potkany sú odolné (samozrejme len do istej miery) voči rádioaktívnemu žiareniu.

V rámci svojho živočíšneho druhu žijú potkany v hierarchicky štruktúrovanom sociálnom systéme podobne ako napr. psy či vlci.

Väčšia časť potkanieho rozhovoru prebieha v ultrazvuku, ktorý my svojimi ušami nepočujeme. Nám prídu potkany ako tiché zvieratká, ktoré nevydávajú takmer žiadne zvuky.

Niektorí potkaní samci sa môžu správať voči človeku dominantne, resp. skúšať na neskúsených majiteľoch, kde sú ich hranice. Aby sme sa takýmto pokusom zo strany svojich miláčikov vyvarovali, je dobré ich od malička chytať na brušku, prevracať si ich v rukách, a nechávať ich pár sekúnd ležať v polohe na chrbte, čím potkaníkov prijmeme k tomu, aby nám ukázali podriadené gesto. 

Samci potkanov môžu byť aj 2-3 x väčší ako samice.

Samička potkana môže mať v jednom vrhu až 23 (25 ?) mláďat. /Náš osobný rekord v našej CHS je 21 alebo 22 mláďat./

Potkany nemôžu zvracať (podobne ako myši či kone), pretože nemajú na to uspôsobenú tráviacu sústavu kvôli záhybu medzi pažerákom a žalúdkom. Môžu iba vyvrhnúť potravu, ktorá ešte neprešla pažerákom do žalúdka.

Keď potrebujete potkana súrne chytiť, napr. aby nezaliezol niekam, kam nemá, a nie je iná možnosť ako ho chytiť za chvost, tak ho za chvost chytiť môžete, ale nikdy nie za koniec chvosta. Potkana v prípade núdze chytáme vždy za koreň chvosta, t. j. tesne za miestom, odkiaľ vyrastá z chrbta a kde je najhrubší, pretože pri chytení za koniec chvosta by sme mohli nechtiac potkaníkovi veľmi škaredo ublížiť. Chvost sa mu pri takomto chytení môže až zvliecť, zlomiť, škaredo krvácať a veľmi bolieť. Preto pri chytaní za chvost treba byť veľmi opatrný.

Nezľaknite sa, keď uvidíte svojmu potkaníkovi okolo nosa alebo očí niečo tmavočervené, alebo niečo tmavočervené vyprsknuté napr. na stene pri klietke alebo v klietke. Nejedná sa o krv, ako sa mnohí ľudia mylne domnievajú, ale o porfirín, ktorý na vzduchu oxiduje a farbí tekutinu (laicky to nazvyme slzy či sopeľ :)) do červena.

Potkanom nie je potrebné pridávať do stravy vitamín C ako napr. morčatám, pretože na rozdiel od nich si vedia potkany vytvárať vitamín C sami vo svojom tele.

Divo žijúce potkany majú svojich ochutnávačov, ktorých vysielajú ako prvých na ochutnanie nového druhu potravy, aby zistili, či nie je nebezpečný, resp. či sa nejedná o jed. Na takúto expedíciu posielajú hierarchicky najnižšie postavené zvieratá, napr. mladé či slabšie jedince. Ochutnávača potom sledujú, a ak je mu zle alebo uhynie, tak sa ostatní toho nového druhu potravy ani nedotknú.

Hmatové fúzy sú pre voľne žijúce potkany životne dôležité a ich odstrihnutie alebo iné odobratie môže viesť až k smrti, pretože potkan sa bez nich nedokáže dobre orientovať v priestore. U domácich potkanov by to smrť nespôsobilo, fúziky po čase dorastú, ale žiaden potkan by z toho určite nemal radosť.

Potkana po porážke (mŕtvici) možno vyliečiť tak, že ho budeme ťahať za fúzy. V takom prípade treba intenzívne aj niekoľko minút dlho, s viacerými opakovaniami a primerane silno, ťahať za fúzy.

Potkanie samičky majú schopnosť ukončiť svoju graviditu alebo ju pozastaviť. Pokiaľ sú v ich okolí napríklad nepriaznivé podmienky na potravu alebo vysoká hustota potkanov na malej ploche, tak samička svoje mláďatká nenechá narodiť a svoju graviditu buď pozastaví alebo celkom ukončí. Ďalšou okolnosťou, kedy by sa potkania samička takto mohla rozhodnúť je, keď napr. budúci otec jej mláďat jej z nejakého dôvodu nesadol, alebo keď sa v okolí objaví nový, lepší potkan, s ktorým by mohla priviesť na svet kvalitnejšie potomstvo.

Potkany väčšinu dňa prespia, čo z nich robí ideálnych domácich miláčikov pre pracovne či časovo vyťažených ľudí. Na druhej strane v prípade, že sa s nimi budete chcieť hrať cez deň, vedia svoj denný režim prispôsobiť požiadavkám majiteľa.