Chsmoonstarr

S čím sa možno stretnúť:

Porfirín: Hlavne začínajúcich majiteľov či chovateľov potkaníkov môže vyľakať, keď nájdu svojmu zvieratku okolo nosa, pri očiach, príp. aj na predmetoch v klietke, alebo aj v okolí klietky (napr. na stene), niečo červené, čo vyzerá ako vystreknuté kvapôčky krvi. V drvivej väčšine prípadov sa nejedná o krv, ale o porfirín. Porfirín je súhrnný názov pre fyziologické farbivá, v tomto prípade ich obsahuje potkaní „sopeľ“ a slzy, ktoré občas vyprsknú z nosa pri kýchnutí. Na vzduchu okamžite oxidujú a sfarbia sa dočervena. K zvýšenej tvorbe porfirínu môže dochádzať napríklad pri väčších teplách, kedy potkany viac kýchajú, resp. u starších zvierat, hlavne samcov.

Abscesy: Laboratórne potkany majú určitú náchylnosť k tvorbe abscesov. Tieto vznikajú zväčša z dôvodu nejakého vonkajšieho činiteľa, napr. po poranení sa, zapichnutí niečoho ostrého do kože, bitke dvoch jedincov, pri ktorej dôjde k použitiu zubov a pazúrov a pod., a následným zahnisaním a vytvorením opuzdreného hnisavého ložiska - abscesu. Niektoré abscesy sa vstrebú a stratia samé (hlavne tie menšie), iné je treba liečiť, v krajnom prípade dať chirurgicky odstrániť. Niektoré vznikajú bez pôsobenia predispozícií, iné sa môžu objaviť údajne aj dedične.

Absces možno vyliečiť aj v domácich podmienkach, a to za použitia maste Ichtoxyl, ktorá je voľnopredajná v humánnych lekárňach. Touto masťou natierame 4-5 x denne v hrubšej vrstve nielen absces, ale aj jeho blízke okolie. Ideálne je, keby sa srsť na postihnutom mieste šetrne vyholila, aby mohla liečivá zložka maste čo najlepšie prenikať do tkaniva, ale nie je to podmienka. Pokiaľ si potkaník masť olizuje alebo odstraňuje labkami, nič sa nedeje, nie je toxická. Dôležité je, aby sme absces natierali niekoľkokrát denne, a to po dobu cca siedmich dní. Presná dĺžka doby aplikácie sa môže líšiť, niekedy je to päť dní, inokedy desať. Cieľom aplikácie Ichtoxylu je, aby absces, resp. jeho obsah, zmäkol.

Nikdy nestláčame, nerežeme, ani nič podobné nerobíme s abscesom, ktorý je tvrdý, pretože je vtedy ešte veľmi prekrvený, nedá sa z neho dostať hnis ešte von, a táto procedúra by bola pre zviera príšerne bolestivá aj nebezpečná. Absces, ktorý je už zmäknutý po dostatočne dlhej aplikácií Ichtoxylu, sa otvorí sám. Spoznáme to tak, že sa na ňom objaví malá dierka alebo malá ranka s chrastičkou. V tejto etape si už môžeme zobrať do ruky sterilnú gázu, a absces z dvoch strán primerane silno stlačiť. Urobíme rukou pohyb, ako keď chceme niečo odniekiaľ dostať von, vytlačiť. Mal by z neho vychádzať hnis, zvyčajne je tmavšej farby ako hnis čerstvý, a jeho konzistencia je tekutá až hustá kašovitá. Má tiež charakteristický hnisavý zápach. Potkaník počas procesu vytláčania hnisu môže protestovať, trochu pišťať alebo sa brániť, ale zväčša sa táto pár sekúnd trvajúca procedúra zaobíde bez nejakých väčších obštrukcií. Keď vytlačíme všetok hnis, ktorý pre daný krát vyšiel von, vydezinfikujeme ranu rozriedeným roztokom Betadinu alebo Alfadinu, ktorý môžeme aplikovať priamo do otvorenej rany, či už na gáze, alebo ideálne vstreknutím injekčnou striekačkou bez ihly (tzv. sprchou). Je dosť možné, že proces vytláčania hnisu bude treba ešte na druhý deň zopakovať, ale už v oveľa menšej miere ako na prvýkrát. Aplikácia Betadinu alebo Alfadinu má dezinfekčný zmysel, aby sa do rany nezaniesla nová infekcia. Ak si potkan ranu čistí alebo si v nej nejakým spôsobom špára, tak mu v tom nebránime. 

Pokiaľ máme dobré vzťahy v rámci potkanej skupiny, je možné potkana s prasknutým abscesom zaradiť opäť do skupiny, pričom mu hnis z rany odstránia a ranu vyčistia častokrát ostatní spolubývajúci. Toto však nie je pravidlo, závisí to od toho, ako má chovateľ zostavenú skupinu. Skupiny, kde sa zvieratá veľmi nemusia, a kde vládne určité napätie, nie sú vhodnou spoločnosťou pre postihnuté zvieratko, pretože niektoré potkany choré, oslabené či liekmi páchnuce jedince môžu chcieť ešte viac doriadiť alebo vyhnať. 

Mozgová porážka (mŕtvica): Vyskytuje sa hlavne u starších zvierat. Najčastejším a najviditeľnejším príznakom je naklonenie hlavy na jednu stranu, resp. nakláňanie celého tela na jednu stranu pri chôdzi alebo pri inom druhe pohybu, v prípade markantnejšieho postihnutia strata schopnosti ísť rovno, točenie sa do jedného smeru do kruhu, poruchy koordinácie. Pri miernejšom stupni postihnutia sa môže stať, že potkaníkovi okrem trvalého naklonenia hlavy na jednu stranu nič vážnejšie nebude. Pokiaľ bude schopný normálne samostatne prijímať potravu a pohybovať sa po klietke, môže ešte prežiť pár relatívne kvalitných týždňov či mesiacov života.

Je to už dávno, čo som dostala jeden veľmi užitočný tip, ktorý mi dal majiteľ jedného môjho odchovu, ktorý dostal porážku. Nevedela som vtedy ešte poradiť, čo sa dá robiť, a tak iniciatívny majiteľ hľadal informácie o porážke u potkanov na zahraničných weboch, až našiel na jednej americkej stránke veľmi užitočnú radu. A to nasledovnú: Postihnuté zvieratko treba čo najdlhšie, ako nám to umožní (napr. niekoľko minút vkuse) intenzívne (silno) ťahať za hmatové fúzy z oboch strán. A po niekoľkých minútach pauzy zopakovať, a potom kľudne ešte raz, podľa stavu či zmeny stavu. Zmysel tejto procedúry je taký, že spôsobovaním takéhoto druhu nepríjemného diskomfortu aktivujeme nervové zakončenia a spustíme v potkaňom tele neurologické procesy, ktoré môžu viesť až k obnoveniu poškodených nervových buniek. Jednoduchšie povedané, niečím tak nepríjemným pre zviera, ako je ťahanie za fúzy, vyhecujeme nervovú sústavu k činnosti. Mám spätnú väzbu, že to skutočne funguje. Osobne som to skúšala už aj na psíkovi s neurologickým problémom, a tiež pomohlo.  

Nádory: Častým problémom, hlavne u starších zvierat, bývajú nádory, či už zhubné alebo nezhubné. Toto „dedičstvo“ si nesú laboratórne potkany v sebe z čias, kedy sa v nich zásahom človeka umelo vypestovala predispozícia pre vznik rakoviny z obdobia, keď ešte slúžili hlavne ako pokusné zvieratá v laboratóriách. Chovatelia sa snažia selektívnym a zodpovedným výberom zvierat do chovu tento problém eliminovať. Je to však beh na dlhú trať, a tiež treba napísať, že rakovina, či už zo zvieracej alebo z ľudskej populácie, nikdy celkom nevymizne. Dôležité je, aby rakovinou netrpeli príliš mladé zvieratá, alebo aby miera jej výskytu nebola v chove nad únosnú mieru. Aj rakovinu treba posudzovať individuálne, pretože aj pri nej sa môžeme stretnúť s faktorom dedičným aj nededičným, s nádormi zhubnými aj nezhubnými, vonkajšími aj vnútornými. Každý zodpovedný chovateľ si vedie záznamy o tom, v dôsledku čoho zomreli jeho zvieratá, či už by to bola rakovina alebo niečo iné. 

Respiračné ochorenia: U potkaníkov sa môžu vyskytnúť rôzne respiračné ochorenia, ktoré môžu byť spôsobené buď prechladnutím, držaním v nevhodných alebo nehygienických podmienkach, resp. vystavením potkanov prílišnému prievanu, fúkaniu z klimatizácie a pod., alebo môžu mať aj chronický charakter bez pričinenia či pochybenia majiteľa. Môže sa objavovať napr. prskanie, vrkanie alebo kňukanie, výtoky z očí a nosa a pod. Problém je dobré podchytiť už v počiatočnej fáze pri prvých príznakoch. Chovatelia potkanov majú dobré skúsenosti s podávaním silného echinaceového alebo prieduškového čaju (samozrejme nie horúceho, ale len vlažného) s pridaním trochy medu. Tento čaj sa dáva niekoľko dní do napájačky namiesto vody, aby ho potkaník v prípade smädu musel piť. Niektorí chovatelia odporúčajú podávať na zvýšenie imunity aj echinaceový sirup určený pre deti (bez alkoholu), a to vstreknutím malého množstva do tlamičky pomocou injekčnej striekačky bez ihly, príp. pridaním do nejakého krmiva, v ktorom by sa "stratil", napr. do jogurtu. 

Gynekologické problémy u samičiek: Podobne ako u iných cicavcov, aj u potkaních samíc sa môžeme občas stretnúť napr. s cystou na vaječníku, myómom na maternici a pod. Problém sa môže prejaviť ako jedno až niekoľkodňové slabé krvácanie z rodidiel. Pokiaľ je krv svetlej (normálnej) farby, a samička je rovnako čulá ako predtým, nie je zvyčajne potrebná žiadna pomoc, problém sám po cca 1-2 dňoch pominie. Pokiaľ by bola krv tmavej (bordovej) farby alebo by mala nejaký nepríjemný zápach, resp. by bola samička naježená, smutnejšia či pasívnejšia ako obvykle, bolo by na mieste vyhľadať veterinárnu pomoc. Stáva sa hlavne u starších zvierat.

Potkany sú vo všeobecnosti zdravé zvieratá. Zdravotné problémy sa u nich môžu vyskytnúť, ako pri všetkých živočíšnych druhoch, hlavne na starobu. Zdravotné problémy súvisiace so starobou sú žiaľ súčasťou života, či už u človeka alebo zvieratka. Na rozdiel napr. od psov alebo mačiek sa potkaníky preventívne proti ničomu nevakcinujú ani sa neodčervujú. Preventívne návštevy u veterinára nie sú u nich potrebné.